dusa

KEĎ POSLEDNÉ SLOVÁ Z PIER SA VYTRATIA

A MYŠLIENKY NAVŽDY VÁNOK ODVEJE,

VŠETKY TÚŽBY A NÁDEJE SA STRATIA,

UŽ NIKTO  Z NÁS SA S TEBOU NEZASMEJE.

KEĎ SLZY NAVŽDY USCHNÚ NA TVOJEJ TVÁRY A VLÁSKY

ZOSTANÚ NEHYBNE STÁŤ,

NAŠE SRDCIA PUKAJÚ OD BOLESTI A ŽIAĽU.

VRÁŤ NÁM JU BOŽE, PROSÍM VRÁŤ!

KEĎ OČI SA NAVŽDY ZATVORIA

A Z  PĽÚC VZDUCH POSLEDNÝ KRÁT VYDÝCHNEŠ

DVERE DO NEBA SA OTVORIA,

OD SMRTI K ŽIVOTU NIET NÁVRAT!

POHLADENIE CHLADOM NÁS MRAZÍ,

JEHO TEPLO ODIŠLO NIEKDE VDIAL,

KAŽDÁ SEKUNDA BOLESŤ NÁM DO SRDCA VRAZÍ,

ZOSTAL LEN SMÚTOK A ŽIAĽ.

POSLEDNÝ KRÁT TI RÚČKY ZOVRIEME,

ICH DOTYK OSTANE NAVŽDY V NÁS.

PREČO SI OD NÁS ODIŠLA,

TO NEVIEME, NO PÝTAME SA TO ZAS A ZAS.

VŠETKO SA LEN V SPOMIENKY PREMENÍ

A VÁNOK ICH ODFÚKNE NAVŽDY PREČ,

NIKTO Z NÁS SA UŽ SMIAŤ NEMIENI.

VŠETKO UTÍCHNE, ÚSTA STRATIA SVOJU REČ.

KEĎ PRÍKLOP TRUHLY KAPLNKOU SA OZÝVA,

POSLEDNÉ ZBOHOM SA VŠADE ŠÍRI,

TVOJ STRÁŽNY ANJEL K SEBE ŤA VOLÁ

DO SVETA, KDE NIE SÚ ŽIVÍ.

DÁVAME TI POSLEDNÉ ZBOHOM

A HLAS SA NÁM CHVEJE,

UŽ NIE SI S NAMI, SI V NEBI, S BOHOM.

ODIŠLI S TEBOU AJ VŠETKY NAŠE NÁDEJE.

KEĎ DO STUDENEJ ZEME TRUHLU TVOJU VLOŽIA

A ZEM SA ZACHVEJE, SKONČIL TVOJ ŽIVOT,

TO JE VOLA BOŽIA, NO MY NA TEBA

NIKDY NEZABUDNEME!